Asi je to súčasťou doby, no stále ma to dokáže prekvapiť. Myslel som si, že je to iba neinformovanosť ľudí čo píšu blogy alebo amatérske články, ale poslednú dobu to počúvam čoraz viac od ľudí naživo. Snažil som sa už inými blogmi, príspevkami a hlavne osobne na workshopoch alebo prednáškach ľudom vysvetliť, akú históriu (Aštánga) joga má a čo to vlastne je. (Prečo som dal „Aštánga“ do zátvorky vysvetlím niekedy neskôr). Tak to skúsim opäť. Možno si to prečíta zopár nových párov očí. Verím, že to neostane iba pri tomto jednom krátkom článku, ale že budú nasledovať viaceré, pretože mám v hlave niekoľko tém, ktoré chcem spracovať, lebo stále vo svete jogy prevláda dosť veľký zmätok. A neviem, či náhodou nie stále väčší a väčší...
Ľudia majú jednu doslova strašnú (rozumejte desivú) vlastnosť. A to, že si robia názor najčastejšie na základe rozprávania druhých. Keby „tí druhí“ tiež mali aspoň svoj vlastný názor na základe svojej vlastnej skúsenosti, ale bohužiaľ aj oni ho majú často založený iba na rozprávaní ešte niekoho tretieho. Takto si netvoríme iba naše názory. Ale aj strachy. A radi sa v nich aj navzájom utvrdzujeme. Ale je to prirodzené, pretože to je jednoduché. A jednoduché riešenia sú nám sympatické. No ani nás nenapadne, ako veľmi potom klameme hlavne sami seba. Veď koho by už len napadlo ísť sa presvedčiť o tom, či je Andrea naozaj taká krava ako Jano povedal. Stačí, že Jano povedal. Tak je krava a hotovo.
Máme okolo seba kopec expertov na všetko. Na politiku, na utečencov, na menšiny, na ekológiu, .. Moji obľúbení sú tí na výživu. A kde tu sa nájdu aj experti na jogu. Niektorí majú ukončený dokonca aj nejakí akreditovaný tréning alebo dva. Keď sa podarí, možno aj tri, v tých super prípadoch aj štyri (najlepšie na 4 druhy jogy... uhm...). To už ale zachádzam tak trochu do predstavy dokonalého sveta. Dokonca poznám aj takých, ktorí o sebe povedali, že už sa vlastne nemajú čo viac naučiť, že už všetko o joge vedia. Preto to vzali do vlastných rúk a začali veci zdokonaľovať... Lebo pár tisíc rokov nestačilo. Tak konečne tu máme niekoho kto si na to posvieti.
Najradšej mám tie články štýlu „ako si mám vybrať jogu pre seba“, „rozdiel medzi štýlmi jogy“, „ktorá joga je klasickejšia“,... Prípadne webové stránky (spravované jednou jedinou osobou), ktoré robia osvetu naprieč jogovým svetom a jogovým dianím.... K tomuto... no comment. Ak vám niečo takéto skríži cestu, to je presne to, čo určite nechcete čítať a čomu určite neverte. Lebo takéto niečo môže dať dokopy iba človek, ktorý o žiadnej joge nič nevie. Prečo? Pretože kopec z toho, čo sa dnes vonku prezentuje ako joga, joga skutočne nie je – chýbajú tomu esenciálne prvky ktoré robia jogu jogou. A ak to ten človek nevie rozpoznať, chýba mu samotné pochopenie definície jogy. A druhý, oveľa závažnejší dôvod... Jedna ľudská inkarnácia je príliš krátka na to, aby sme (hlavne v našich podmienkach) dokázali poriadne porozumieť čo len jednému jedinému prístupu k joge. Nie to ešte toľkých, aby sme vedeli, aký je medzi nimi skutočný rozdiel a ešte vedeli o tom napísať aj jednoduchý článok a teda neznalému ľudu pomôcť ako si má najlepšie vybrať.
Ja som venoval svoj život študovaniu a praxi Aštánga jogy. Píšem študovaniu, lebo trávim veľkú časť roku a svojich financií na to, aby som bol so svojimi učiteľmi a mal možnosť aspoň trošku nahliadnuť na cestu jogy, ktorou oni predo mnou prešli a na znalosti, ktoré oni získali od svojich Guruov. Stretol som na svojich cestách naozaj veľa veľmi známych učiteľov, od pomerne novej a populárnej generácie až po asi najstaršiu generáciu, s ktorou sa dá dnes ešte do kontaktu prísť. Moja cesta končí... teda ma priviedla a už bude pokračovať iba s dvoma učiteľmi. Manju Pattabhi Jois – syn Srí K. Pattabhi Joisa (o ktorom budem dosť veľa hovoriť), Gurua, ktorí učil systém Aštánga jogy v meste Mysore v Indii do roku 2009 kedy sa podel na onen svet a Nancy Gilgoff, ktorá (spolu so svojim vtedajším manželom Davidom Williamsom) Pattabhi Joisa v meste Mysore v roku 1973 našli a jeho učenie vyniesli do západného sveta. To sú dvaja najstarší ľudia v celom rade generácií študenotv a učiteľov tohto systému ktorí dnes sú. Nikto starší a s dlhšou praxou tejto filozofie momentálne nežije. A dôvody prečo som sa s nimi rozhodol študovať sú absolútne prelomové. Samozrejme, o nich budú tieto blogy. No a pre toto všetko ma vie brutálne zaraziť čo všetko sú ľudia o Aštánga joge schopní napísať alebo povedať!
Preto pred tým, než sa v ďalších textoch pustíme do hlbších tém si vyvráťme zopár „faktov“, ktoré sa píšu práve v týchto múdrych článkoch šíriacich osvetu a odporúčania, prípadne ktoré šíria ľudia, ktorí o Aštánge počuli od iných a teraz už teda vedia kde je sever a majú na vec SVOJ názor, prípadne sa na ňu pozreli odborným okom na YouTube, alebo dokonca boli na hodine či dvoch. Vedených (rozprávaných, moderovaných)... samozrejme...
Bohužiaľ som si všetky tie perly nezapisoval, ale aspoň čo viem teraz z pamäti vyloviť:
- Aštánga joga bola vymyslená pre mladých chlapcov alebo vojakov či armádu... akože naozaj? Krishnamacharya (ak neviete kto to je, tak pre vašu informáciu to bol s najväčšou pravdepodobnosťou otec aj vašej jogy...) učil jogu veľmi veľa ľudí, ale vďaka jeho krutosti a prísnosti s ním málokto vydržal dlhšiu dobu. Kopec ľudí, ktorých učil jogu, učil preto, že ju potrebovali aby si zachránili zdravie alebo život. Niektorí ale mali to šťastie a učili sa od neho jogu v podstate ako filozofiu a kompletnú prax. Niečo ako vedný odbor. Pretože joga aj je vedný odbor. Joga je niečo ako medicína – buď ste učený jej frakcie na to aby vám pomohla s vašim problémom alebo sa ju učíte ako celok, aby ste vedeli tieto frakcie vytiahnuť pre ľudí, čo problém majú. Krishnamacharya nebol človek, ktorý sa rozumel iba joge. Mal vyštudované (niečo ako my keď vyštudujeme vysokýú školu - machri sú tí, čo ukončili dve VŠ) okrem iných vedné odbory ako Ayurveda, Védska astrológia, védska a jogová filozofia, sanskrit, hudba,... (taký Indický Einstein...). Jeho učenie jogy bolo postavené na šastrách (starovekých jogových spisoch) a bolo samozrejme spojené práve s Ajurvédou a spomínanými filozofioami. Všetky texty a spisy vedel citovať z pamäti. Jedno z najúčinnejších prostriedkov, ktoré používal na liečenie jogou bola dýchacia technika sprevádzaná pohybom – vinyasa. Vinyasa bola podľa neho kľúčovou zložkou praxe, pretože generovala teplo nevyhnutné na „odomknutie potenciálu ásan – pozícií, zapájala bandhy – energetické zámky/štuple v našom tele, dostávala do chodu činnosti tela a myseľ odpútavala od okolia (viac o vinyase neskôr). Učil pozície v skupinách. Niečo ako skupina základných, mierne pokročilých a pokročilých pozícii, kde každá pozícia mala špecifický sled dychov/pohybov – vinyasu. Dve zvučné mená, ktoré boli okrem iných tento systém učené boli B.K.S Iyengar a samozrejme Srí K. Pattabhi Jois. Iyengar čoskoro od Krishnamacharyu odišiel a začal učiť úplne iný prístup k joge, ale Pattabhi Jois s ním študoval viac ako 30 rokov a nesôr učil podľa jeho vlastných slov presne to, čo ho učil jeho Guru. (Pattabhi Jois išiel v šlapajách svojho Guru a mal podobne geniálnu myseľ, a rovnako mal vyštudované podobne množstvo predmetov a zamerania ako mal Krishnamacharya). Spôsob ako sa tento systém vinyasy študoval vyžadoval naozajstné štúdium – odhodlanie, čas, vôľu,. Pattabhi Jois chcel sprístupniť toto učenie bežným ľuďom, aby mali možnosť vyliečiť sa za pomoci jogy a pritom jej rozumieť, aby ju vedeli použiť, aby vedeli čo všetko dokáže do života priniesť. A preto spravil prelomovú vec. Zobral pozície a ich vinyasu, v podstate koncept ktorý učil Krishnamarya svojich najvernejších a dlhoročných žiakov a zostavil ho do sérií (ktoré poznáme dnes. A o nich tiež budem písať v ďalších článkoch). Predtým než prví západniari našli Pattabhi Joisa v Indii, Jois neučil žiadnych zdravých ľudí. To tvrdí okrem iných ako jeho syn Manju tak aj Nancy. Jeho Shala (miesto kde sa učí joga) bola plná ľudí, ktorých tam poslali buď moderní lekári lebo im nevedeli pomôcť, alebo ľudia, ktorí s problémom prišli priamo za Pattabhi Joisom, ľudia po nehodách ktorý nemohli chodiť, ľudia s psychickými alebo neurologickými problémami,... a stále bol schopný učiť ich vinyasu, ásany, dychové cvičenia a napokon ich vyliečiť. A výsledky mal naozaj častokrát neuveriteľné. Samozrejme jeho učenie, aj keď sa držalo istého konceptu a štruktúry, bolo individuálne modifikované a šité na mieru každému, kto sa jogu pod jeho vedením učil plus bol pod detailným ajurvédskym dohľadom. A to je presne to, ako by to malo byť. Individuálny prístup, logika, štruktúra a vhodné by bolo aj trochu rozumieť tomu, ako žiť mimo podložku. Keď prišli prví západniari, učil ich to čo každého iného pred tým. Metódu jogy založenú na šastrách, filozofii, s logikou, štruktúrou a individuálnym prístupom. Učil ľudí mať svoju vlastnú jogovú prax. Mať svoj vlastný zážitok a porozumenie jogy. Nikde v tejto historickej línii sa ani raz neobjavila armáda ani vojaci. V Indii sa robievali verejné demonštrácie (živé ukážky) jogovej praxe. Krishnamacharya na tieto ukážky používal mladých chalanov a dievčatá. Ale nie preto že to učil iba ich, alebo že by to bola jeho cieľová skupina, ale preto, že dokázali robiť nevídané kúsky. (Taká malá poznámka... tieto kúsky sú show, nie joga sama o sebe. Je to predstavenie jogových pozícií a jogových techník.. to sa v Indii bežne robilo). Táto joga ktorú učil Krishnamacharya a neskôr Pattabhi Jois bola pôvodné myslená ako nástroj na vyliečenie sa v čo najkratšej dobe na úrovni tela, mysle aj ducha. Avšak!! – toto učenie sa na západe dosť zmenilo, „znečistilo“, prerobilo a nepochopilo. O tom však opäť v ďalších častiach.
- Aštánga joga nie je iba pre zdravých ľudí! – Ako som písal vyššie... Nie. Táto joga bola myslená ako liečebná metóda. Druhá strana mince ale je, či sa my na západe učíme jogu aj skutočne použiť a rozumieť jej. Rozumieť tomu čo, kedy, prečo a ako robiť.
- Aštánga vylamuje kolená a ničí telo. Nie. Aštánga to nerobí. To si robia ľudia sami, lebo jogu nevedia použiť. A častokrát ani učiť... Hlavne ak do jogovej praxe nevložia trochu svojho vlastného zdravého rozumu a nepočúvajú spätnú väzbu svojho tela. Určite sa tomu niekde neskôr povenujem.
- Aštánga joga bola inšpirovaná gymnastikou. Nie. Gymnastika nemá nič čo dočinenia ani s Aštángou ani skupinami pozícií ktoré učil Krishnamacharya. Všetky pozície ktoré v systéme sú, boli popísané v šastrách. V spisoch, dielach, a védickych textoch. Naopak, gymnastika bola inšpirovaná jogou. Pokročilé pozície (tie zdanlivo gymnastické kúsky, ktoré všetci chcú hneď robiť a hádzať na facebook, no a keď to nejde povedia že to nie je joga alebo že to je gymnastika a oni gymnastiku nerobia) sú väčšinou pomenované po starovekých mudrcoch, ktorí v nich akože meditovali. Častokrát celé hodiny. My sme radi keď z nich po troch dychoch nespadneme. A veď no a čo, joga má mať aj element zvaný zábava. Keď je joga s niečím pomiešaná, tak sú to moderné odnože jogy a sú najčastejšie pomiešané s tanečnými prvkami. Nie gymnastickými.
- Pozície Aštánga jogy nie je zdravé robiť. Garantujem že je. Fyzický aspekt jogy – ásany, majú v prvom rade nejakú logiku ako sa robia, kedy sa robia, ako rýchlo sa učia a ako sa praktizujú. Je v tom postupnosť, ktorá má z prvu pomaly rozhýbať telo, pouvoľňovať pnutie, zosilnieť srdce a pľúca, odstrániť nánosy vápnika z miest kde nemá byť, prečistiť tkanivá, tráviaci trakt, lymfatický systém, orgány a naučiť myseľ udržať sa aspoň trochu na uzde. Neskôr prichádzajú prvky, ktoré majú telo posilniť, aby sa to, čo sa pred tým pouvoľňovalo aj udržalo pokope, prečisťujú sa hlbšie energetické kanály, ešte viac sa posilňuje srdce, pľúca a pozornosť,... a neskôr sa dostáva k naozaj hlbokým pozíciám ktoré sú naozaj veľmi silným meditatívnym stavom, dávajú naozaj voľné, čisté a silné telo a stav mysle absolútnej prítomnosti. A načo to všetko telesné vlastne? Za tým fyzickým je ako som nie náhodou písal istý stav mysle. Ktorí niečo v tej mysli mení. Niečo, čo by sa dalo nazvať spájanie sa so sebou samým (pretože to máme robiť sami so sebou, a nie tak, že nám to niekto ukazuje). Vtedy sa stávajú tieto pozície bránou do spirituálneho sveta. A cieľom jogy nie je len mentálna spiritualita, ale aj telo, ktoré je schopné až do konca v sto percentnom stave túto myseľ niesť životom. Nehovoriac o tom, že pozície, ak sa robia správne (voľne so správnym dychom) pripravujú a otvárajú telo a energetické kanály aby vôbec nejaký vyšší zážitok mohol prísť. Alebo celkom dobrý príklad je aj možnosť a schopnosť zdravej meditácie. Aby naše telo bolo vôbec schopné pohodlne sedieť v meditačnom sede a aby naša myseľ a energetická sieť boli schopné prijať a uniesť to, čo meditácia môže otvoriť. Dobré by bolo uvedomiť si, že tá postupnosť o ktorej som v tomto odseku písal, postupnosť ktoré pozície a ako robiť, ako to na seba nadväzuje, ako sa postupne dostávame do hlbších a jemnejších vrstiev svojej bytosti,... hovorím o časovom horizonte, ktorý sa meria na dlhé roky... A že jogová prax je prax na každý deň po celý život. Nechcem aby to znelo nedosiahnuteľne. Je to to absolútne dokázateľné, ale nie je to jednoduché.
