O MALEJ DUŠIČKE

Kde bolo tam bolo, bola raz Malá Dušička, ktorá povedala Bohu, “Viem kto som!”

 

A Boh odpovedal, “To je úžasné! A kto si?”

 

A Malá Dušička zvolala, “Som Svetlo!”

 

Malá Dušička bola veľmi šťastná, že zistila to, kvôli čomu všetky ostatné duše boli v Kráľovstve, aby to tiež zistili.

 

“Wow!”, povedala Malá Dušička, “to je vážne skvelé!”

 

Ale čoskoro, vedieť to, kým bola nestačilo. Malá Dušička cítila vo vnútri nutkanie a chcela naozaj    skutočne byť tým, čím bola. Malá Dušička teda išla späť za Bohom (čo vôbec nie je zlý nápad pre všetky duše, ktoré chcú byť tým, Kým Naozaj Sú) a povedala,

 

“Ahoj, Bože! Teraz keď viem Kto som, môžem tým aj byť?

 

A Boh povedal, “Myslíš tým, že chceš byť to, Kto Už Si?

 

“Vieš,” odpovedala Malá Dušička, “je jedna vec vedieť Kto Som, a druhá vec je tým vlastne aj skutočne byť. Chcem pocítiť, aké to je byť Svetlom!”

 

“Ale Ty už si Svetlom” odpovedal Boh opäť s úsmevom.

 

“Áno, ale ja chcem vidieť, aký je to pocit!” nariekala Malá Dušička.

 

“Samozrejme,” zachichotal sa Boh, “mal som to vedieť hneď. Ty si vždy mala rada dobrodružstvo.”

 

Potom sa Bohov výraz zmenil. “ Je tu ale jedna vec…”

 

“Čo?” opýtala sa Malá Dušička.

 

“Vieš, neexistuje nič iné okrem svetla. Nestvoril som nič, čím by si nebola. A preto nie je jednoduchý spôsob ako by si mohla zažiť seba samú tým Kým Skutočne Si, pretože neexistuje nič, čím by si nebola.”

 

“Huh?” povedala Malá Dušička trochu zmätene. 

 

“Predstav si to takto,” povedal Boh. “Si ako sviečka v Slnku. Áno, si jeho pravou súčasťou. Spolu s miliónmi, miliardami iných sviečok, ktoré tvoria Slnko. A Slnko by nebolo Slnkom bez Teba. No nebolo by Slnkom bez ktorejkoľvek zo svojich sviečok… vtedy by to vôbec nebolo Slnko, pretože by nesvietilo tak jasne.  Ale otázkou je, ako poznať sama seba ako Svetlo, keď si vo Svetle.”

 

“Veď,” vyhŕkla Malá Dušička, “Ty si Boh. Vymysli niečo!”

 

Boh sa znovu usmial a povedal, “Už som vymyslel. Keďže nedokážeš vidieť sama seba ako Svetlo keď vo Svetle si, obklopíme Ťa temnotou.”

 

“Čo je temnota?” opýtala sa Malá Dušička?

 

Boh odpovedal, “ to je to, čo ty nie si.”

 

“Budem sa temnoty báť?” nariekala Malá Dušička.

 

“Iba ak si zvolíš báť sa jej,” odpovedal Boh. “V skutočnosti sa nie je čoho báť, pokiaľ sa sama nerozhodneš, že je. Rozumieš? Všetko si to vymýšľame. Iba sa na to všetko hráme. 

“Aha,” povedala Malá Dušička a hneď sa cítila lepšie.

 

Potom Boh vysvetlil, že aby sme mohli zažiť a pocítiť čokoľvek, musí sa objaviť presný opak toho. “Je to obrovský dar,” povedal Boh, “pretože bez toho by si nemohla spoznať, čím čokoľvek je. Nemohla by si spoznať Horúce bez Studeného, Hore bez Dole, Rýchle bez Pomalého. Nepoznala by si Vľavo bez Vpravo, Tu bez Tam, Teraz bez Vtedy.”

 

“A teda”, vysvetlil Boh, “keď budeš obklopená temnotou, nehroz päsťou, nezdvíhaj hlas a nepreklínaj ju. Radšej buď Svetlom v tejto temnote, no nezúr na ňu. Potom budeš vedieť Kto Naozaj Si, a všetci ostatní to budú vedieť tiež. Nechaj svoje Svetlo svietiť, nech všetci vidia aká si jedinečná.”

 

“Myslíš si, že je v poriadku ukázať ostatným aká som jedinečná?” opýtala sa Malá Dušička.

 

“Samozrejme” Zachichotal sa Boh. “Je to úplne v poriadku! Ale pamätaj si… “byť jedinečný” neznamená “ byť lepší”. Každý je jedinečný, každý svojím vlastným spôsobom. No veľa iných na to zabudlo. Uvedomia si, že je v poriadku byť jedinečným až keď uvidia Teba, že vieš, že je v poriadku byť jedinečný.”

 

“Wow,” zajasala so smiechom Malá Dušička tancujúc a poskakujúc radosťou. “Môžem byť tak jedinečná, ako len chcem!”

 

“Áno, a môžeš s tým začať hneď teraz,” povedal so smiechom Boh tancujúc a poskakujúc spolu s Malou Dušičkou.

“Akým spôsobom chceš byť jedinečná?”

 

“Akým spôsobom chcem byť jedinečná?” Zopakovala Malá Dušička. “Nerozumiem.”

“Vieš,” vysvetľoval Boh, “byť Svetlom znamená byť jedinečným, a byť jedinečným môže mať mnoho podôb. Je jedinečné byť milý. Je jedinečné byť jemný. Je jedinečné byť kreatívny. Je jedinečné mať trpezlivosť. Napadá Ťa ešte nejaký spôsob, ako byť jedinečným?

 

Malá Dušička chvíľu ticho sedela. “Napadá ma množstvo spôsobov ako byť jedinečný!” vykríkla napokon. Je jedinečné byť nápomocný. Je jedinečné vedieť podeliť sa. Je jedinečné byť priateľský. Je jedinečné byť ohľaduplný k ostatným.

 

“Áno!” súhlasil Boh. “ A môžeš byť toto všetko naraz, alebo môžeš byť jedinečná iba jednou z týchto možností v každom momente. To je to, čo znamená byť Svetlom.”

 

“Viem čo chcem ja! Viem čo chcem ja!” oznámila Malá Dušičká s obrovským vzrušením. “Chcem byť jedinečná schopnosťou odpúšťať. Nie je to snáď jedinečné vedieť odpúštať?”

 

“Och, áno” Uistil Boh Malú Dušičku. “ Je to veľmi jedinečné.”

 

“V poriadku,” povedala Malá Dušička. “To je to, čo chcem byť. Chcem odpustiť. Chcem zažiť sama seba pri odpúštaní.”

 

“Dobre,” povedal Boh. “Ale je tu jedna vec, o ktorej by si mala vedieť”

 

Malá Dušička začala byť trochu netrpezlivá. Zdalo sa jej, že vždy je vo všetkom nejaký háčik.

“Čo to je?” Povzdychla si Malá Dušička.

 

“Nie je nikto, komu treba odpustiť.”

“Nikto?” Malá Dušička mohla iba ťažko uveriť tomu čo sa práve povedalo.

 

“Nikto!” odpovedal jej Boh. “Všetko čo som stvoril je dokonalé. Nie je jediná duša v celom stvorení menej dokonalá, ako si ty sama. Pozri sa okolo seba.

Bolo to práve vtedy, čo si Malá Dušička uvedomila, že sa okolo zhromaždil veľký dav. Prišli duše zo šíra a ďaleka, z celého Kráľovstva, pretože sa rozšírilo slovo o tom, že Malá Dušička vedie s Bohom tento mimoriadny rozhovor a všetci chceli počuť, čo hovoria. Pozerajúc na nespočetné množstvo hromadiacich sa duší musela súhlasiť. Nikto sa nejavil menej úžasný, menej vznešený, alebo menej dokonalý, ako samotná Malá Dušička. Tak silné bolo kúzlo hromadiacich sa duší a tak silné bolo ich Svetlo, že Malá Dušička sa ne mohla iba zťažka pozerať.

 

“Komu teda čo odpúštať” Opýtal sa Boh.

“Páni, toto vôbec nebude zábava!” hundrala si Malá Dušička. “Chcela som sa zažiť ako Ten Kto Odpúšťa. Chcela som vedieť, aký je to pocit byť takýmto spôsobom jedinečná.”

A takto sa Malá Dušička naučila, aké je to byť smutným. No práve vtedy z davu vystúpila Priateľská Duša.

 

“Nemaj obavy, Dušička,” povedala Priateľská Duša. “Ja Ti pomôžem.”

“Pomôžeš?” rozžiarila sa Malá Dušička. “Ale čo môžeš urobiť?”

 

“Môžem Ti dať niekoho, komu odpustíš!”

“Naozaj?”

 

“Samozrejme!” zaštebotala Priateľská Duša. “Môžem prísť do tvojho ďalšieho života a urobiť pre Teba niečo hodné odpustenia.”

“Ale prečo? Prečo by si to robila?” Opýtala sa Malá Dušička. “Ty, kto si Bytosť čírej dokonalosti! Ty, kto vibruješ takou rýchlosťou, až to vytvára také Svetlo, že môžem na teba iba ťažko vzhliadať. Čo by mohlo spôsobiť, že by si chcela spomaliť svoju vibráciu až natoľko, žeby by sa Tvoje Svetlo stlmilo? Čo by mohlo spôsobiť, že Ty, kto je tak ľahký, že tancuje medzi hviezdami a pohybuje sa Kráľovstvom rýchlosťou myšlienky, by prišiel do môjho života a stal sa tak ťažkým a urobil mi niečo zlé?

 

“Jednoducho,” povedala Priateľská Duša. “Urobila by som to pretože Ťa milujem.”

Malá Dušička vyzerala byť odpoveďou zaskočená.

“Nebuď tak prekvapená”, povedala Priateľská Duša. “Ty si pre mňa urobila to isté. Nespomínaš si? Ach, tancovali sme spolu, Ty a ja, mnoho krát. Celé veky sme tancovali. Naprieč časom a na mnohých miestach sme sa spolu hrali. Iba si na to nepamätáš.

 

“Obe sme boli Tým Všetkým. Obe sme boli To Hore aj To Dole, To Vľavo aj To Vpravo. Boli sme To Tu, aj To Tam, To Teraz, aj To Vtedy. Boli sme Muž a boli sme Žena, Ten Dobrý aj Ten Zlý, obe sme boli Tá Obeť, aj Ten Podliak.”

“No aj tak sme šli spolu, Ty a ja, mnoho krát, jedna prinášajúc tej druhej správnu a dokonalú príležitosť prejaviť, zažiť a pocítiť to Kým Naozaj Sme. A preto,” vysvetľovala Priateľská Duša ďalej, “prídem do tvojho ďalšieho života a budem tento krát “tým zlým”. Urobím Ti niečo naozaj hrozné a potom budeš môcť zažiť - vyskúšať si sama seba ako Ten Kto Odpúšťa.

“Ale čo tak hrozné mi urobíš?” Opýtala a Malá Dušička nervózne.

“Ach,” odpovedala Priateľská Duša, “niečo už vymyslíme.”

Potom to vyzeralo, že Priateľská Duša ostala nejaká vážna a tichým hlasom povedala, “Vieš, v jednej veci máš pravdu.”

 

“V čom?” Chcela vedieť Malá Dušička.

“Budem musieť znížiť svoju vibráciu a stať sa veľmi ťažkou aby som mohla urobiť takúto nie veľmi peknú vec. Budem sa musieť pretvarovať za niečo čo mi ale vôbec nie je blízke. A preto budem chcieť na odplatu jednu láskavosť.”

 

“Ach, čokoľvek, čokoľvek!” Vykríkla Malá Dušička a začala tancovať a spievať. “Budem môcť odpustiť, budem môcť odpustiť!.

Potom si Malá Dušička všimla, že Priateľská Duša ostáva veľmi tichá.

“Čo to je?” Opýtala sa Malá Dušička. “ Čo môžem pre Teba urobiť? Ty si úplný anjel, že chceš toto pre mňa urobiť!”

 

“Samozrejme, že Priateľská Duša je anjel!” Prerušil ich Boh. “Každý je! Vždy si pamätaj: Neposielam Vám nič iné ako anjelov.”

A preto chcela Malá Dušička viac ako kedykoľvek pred tým splniť Priateľskej Duši jej požiadavku. “Čo môžem pre Teba urobiť?” Opýtala sa Malá Dušička znovu.

 

“V tom momente keď zaútočím a zrazím Ťa na kolená,” odpovedala Priateľská Duša, “vtedy, keď Ti spravím to najhoršie čo si vieš vôbec predstaviť… Práve v tom momente…”

“Áno?” Prerušila Malá Dušička. “Áno…?”

“Pamätaj na to Kto Naozaj Som.”

 

“Och, áno, budem!” vykríkla Malá Dušička, “sľubujem!” Vždy si Ťa budem pamätať tak, ako Ťa vidím tu a teraz!”

 

“Dobre,” povedala Priateľská Duša, “pretože, ako vidíš, na to aby som sa mohla takto pretvarovať, ja budem musieť na seba zabudnúť. A ak si ma Ty nebudeš pamätať takú, aká naozaj som, môže sa stať, že ja si tiež veľmi dlhú dobu nespomeniem. A ak ja zabudnem Kto Naozaj Som, ty môžeš zabudnúť na to, Kto Ty Naozaj Si tiež, a obe budeme stratené. Potom budeme potrebovať ďalšiu dušu aby prišla a pripomenula nám, Kto Naozaj Sme.”

“Nie!” znovu sľubovala Malá Dušička. “Ja si Ťa budem pamätať! A budem Ti vďačná, že si mi priniesla tento dar - šancu zažiť sama seba tým, Kto Naozaj Som.

 

“A tak bola dohoda uzavretá. Malá Dušička šla ďalej do svojho nového života, šťastná, že môže byť Svetlom, čo bolo veľmi jedinečné a šťastná z toho, že jej jedinečnosť sa volala Odpustenie.

 

Malá Dušička teda nervózne čakala na moment, kedy mohla zažiť odpustenie a ďakovala každej inej duši za to, že jej to umožnila. A v každom momente v tomto novom živote, kedykoľvek sa na scéne objavila nová duša, či už priniesla radosť alebo smútok, no hlavne keď priniesla smútok, si Malá Dušička spomenula na to, čo je povedal Boh.

 

“Vždy si pamätaj: Neposielam Vám nič iné ako anjelov.”

 

 

                                                                                                                 Neale Donald Walsch

 

...Kido, ty si moja Priateľská Duša a toto je náš príbeh...